VIETE KEDY IDE O VYHORENIE Z PRÁCE?

pexels-anna-tarazevich-6173666

Pandémiu koronavírusu mnohí vnímame ako nekonečný príbeh, ktorý každým dňom viac a viac ovplyvňuje naše životy. Veľká časť zamestnancov prešla na prácu z domu a to všetko, čo sme spočiatku vnímali ako výhody, teraz vnímame ako nevýhody. Nielen Covid-19, ale aj syndróm vyhorenia predstavuje riziko a od začiatku pandémie ho pocítilo 69% opýtaných. Spoločenská izolácia, stres z pracovných povinností a obavy zo straty zamestnania, nás tiež môžu pripraviť o zdravie.

Každý organizmus má svoje limity a čím skôr si to uvedomíme, tým lepšie zvládneme súčasnú situáciu. V našom článku sa dočítate, kedy ide o vyhorenie a aké sú jeho príčiny. Pozrieme sa aj na rizikové profesie, u ktorých sa objavuje syndróm vyhorenia najčastejšie a ako mu môžeme predísť. 

Vyhorenie počas pandémie

Ak sa vám zdá, že v pohodlí domova vám nehrozí vyhorenie z práce, tak ste na omyle. Štúdia Harward Business School potvrdila, že počas lockdownu pracujeme viac ako predtým a to zvyšuje riziko syndrómu vyhorenia. Pracovná doba pre mnohých prestala existovať a nemajú správne nastavený denný režim. Počas prvej vlny pandémie až 60% zamestnancov priznalo, že nedokázali udržať rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. 

Kedy ide o vyhorenie?

Syndróm vyhorenia, tzv. burnout je stav úplného fyzického aj psychického vyčerpania a spôsobuje ho dlhodobé zotrvávanie v emočne náročných situáciách. Vyhorenie môže postihnúť každého človeka bez ohľadu na pohlavie, vek či vzdelanie. Nezáleží na tom, či má človek vedúce postavenie v profesii ani či je bohatý alebo chudobný. 

Často postihuje ľudí, ktorí chcú v živote niečo dokázať, byť úspešný a pomáhať viac druhým ako sebe. Človek, ktorí zažíva vyhorenie sa cíti na pokraji svojich síl a prejavujú sa u neho nasledujúce príznaky:

  • vyčerpanosť – prejavuje sa ako chronická únava, človek je náchylný na ochorenia, cíti sa nespokojní a má pocit zlyhania, pociťuje odpor k svojej práci,
  • nedostatok motivácie – človek sa nedokáže nadchnúť, ubíja ho pracovný stereotyp a pociťuje kariérnu stagnáciu,
  • pesimistický postoj – prejavuje sa ako neschopnosť dosahovať očakávané výsledky, negatívne emócie napr. hnev, smútok, bezmocnosť,
  • zhoršené vzťahy na pracovisku – prejavuje sa ako častá nervozita, človek je nestabilný. zle zvláda vypäté situácie a konflikty,
  • zanedbávanie starostlivosti o seba samého – vyčerpaný človek sa uchyľuje k nezdravému stravovaniu, úľavu hľadá v cigaretách, alkohole, prestáva sa starať o seba,
  • posadnutosť prácou – prejavuje sa ako nadmerný záujem o prácu, neprimerané pracovné zaťaženie, neustále myšlienky na prácu, 
  • zdravotné ťažkosti – s dlhodobým stresom sa spájajú aj vážne zdravotné problémy ako sú obezita, depresie a tráviace ťažkosti.

Najrizikovejšie profesie na syndróm vyhorenia

Syndróm vyhorenia postihuje niektoré profesie častejšie ako iné. Zvyčajne ide o profesie, ktoré sú v kontakte s inými ľuďmi a ich náplňou práce je pomoc. Tu je prehľad profesií s najväčším rizikom vzniku syndrómu vyhorenia:

  • lekári (najmä v klinickej praxi a v oboroch ako sú onkológia, chirurgia, psychiatria, rizikové obory pediatrie a podobne) 
  • ďalší zdravotnícki pracovníci (ošetrovateľky, laborantky, technici a podobne) 
  • psychológovia a psychoterapeuti 
  • sociálni pracovníci vo všetkých oboroch 
  • učitelia 
  • pracovníci na pošte 
  • dispečeri (záchranné služby, dopravy) 
  • policajti, predovšetkým v priamom výkone služby, kriminalisti
  • právnici 
  • pracovníci väzníc 
  • poradcovia a informátori 
  • úradníci v bankách a úradoch 
  • duchovní a rádové sestry

K vyhoreniu prispieva aj to, že títo zamestnanci sú vystavení neustálemu tlaku, sú nútení rozhodovať sa hneď a často musia premýšľať o tom, či ich rozhodnutie bolo správne. 

Vyhorenie sa prejavuje aj u študentov

Nielen zamestnaných ľudí môže postihnúť vyhorenie. Podľa najnovších zistení sa prejavuje aj u študentov. Tí sú tiež vystavení tlaku od okolia, ktoré očakáva od nich určité výsledky. Počas semestra sa na nich sypú rôzne zadania, termíny, zápočty, skúšky, štátnice a zvyčajne je to poriadny stres a emočné vypätie. Je dôležité vedieť si určiť priority a nehnať sa zbytočne do stresových situácii. Organizmus si musí občas aj oddýchnuť a preto je nesprávne, ak študenti podceňujú spánok a učia sa všetko na poslednú chvíľu pred skúškami. Riskujú tak zbytočne svoje zdravie a znásobujú strach zo zlyhania. 

Ako predísť vyhoreniu z práce?

Najväčším problémom je, že ľudia, ktorí majú nábeh na syndróm vyhorenia sú zvyčajne tak zavalení prácou a rozlietaní na všetky strany, že si ani neuvedomujú, čo im hrozí. Nenechajú si poradiť od okolia a žijú v domnienke, že to všetko zvládnu. Dokážu pracovať dlhé hodiny nad rámec svojho pracovného času a hnať svoje telo do nepochopiteľných extrémov. Vyhorenie nakoniec príde celkom nečakane. Ak chcete tomuto stavu zabrániť, mali by ste dodržiavať určité pravidlá.

1. Určte si pracovný čas a dodržiavajte ho

Aj keď sa vám zdá, že práca z domu je flexibilná a môžete pracovať vtedy, kedy sa vám zachce, nemusí to byť vždy práve výhodou. Ak máte vo zvyku pracovať viac, ako je bežné, určte si pracovná dobu od kedy do kedy budete pracovať. 

2. Naučte sa povedať nie

Zvykli ste si zobrať akúkoľvek príležitosť, či úlohu, ktorú vám zadal šéf? Ak to zvládate, je to v poriadku. No dajte si pozor v prípade, ak je toho na vás veľa a vy jednoducho nedokážete odmietnuť ponuku. Svet sa nezrúti, ak občas poviete nie.

3. Nedávajte si nerealistické ciele

Veľmi cieľavedomí ľudia si zvyknú dávať nerealistické ciele a robia všetko pre to, aby ich za každú cenu dosiahli. Niekedy je to výhodou, no treba poznať hranicu, kedy je to už príliš. Niektoré ciele sú krátkodobé, iné dlhodobé a musíte ich vedieť rozlíšiť. Nie všetko je možné dosiahnuť hneď. Pomaly človek ďalej zájde a netreba preceňovať svoje sily. 

4. Kúpte si diár a naučte sa plánovať

Všetci to dobre poznáme. Niekedy je tých povinností až nad hlavu a nevieme, s ktorou začať skôr. V takom prípade sa hodí, ak si založíte diár, do ktorého si budete zapisovať všetky dôležité úlohy a rozumne si ich rozplánujete. 

5. Keď príde čas oddychu, všetko vypnite

Ak to vaša profesia dovoľuje, víkendy si nechávajte voľné a počas nich vypnite všetko, čo by vás mohlo vyrušovať. Čas, kedy nemusíte pracovať je určený na to, aby ste si oddýchli a načerpali nové sily. Vtedy, by ste nemali riešiť nič, čo je spojené s vašou prácou. 

Nezabúdajte, na to, že niekedy je lepšie prestať sa neustále za niečím naháňať a jednoducho si dopriať čas pre seba. Nedá sa pracovať a čakať, že vaše telo bude donekonečna spolupracovať v extrémoch, ktoré mu vytvárate. Vaše zdravie by malo byť prioritou číslo jedna, pretože ak o neho raz prídete, všetky ostatné veci stratia svoj význam.