Nedarí sa vám otehotnieť? Niekedy pomôže “obyčajné” cvičenie

Je to síce smutná správa, no aj na Slovensku každoročne pribúda čoraz väčší počet párov, ktorým sa nedarí počať dieťa prirodzenou cestou. Dôvody neplodnosti bývajú rôzne, rovnako ako aj techniky, ako sa dočkať vytúženého bábätka. Ak ste sa v týchto riadkoch našli, prinášame aj potešujúcu správu. Svoju plodnosť dokážete zvýšiť správnym cvičením. Kým teda miniete majetok, aj ten emocionálny, na umelé oplodnenie, prečítajte si viac o metóde Ludmily Mojžíšovej, ktorá pomohla mnohým, dnes už rodičom.

V čom spočíva metóda Ludmily Mojžišovej?

Ide o doplnkové liečenie ženskej neplodnosti, ktoré pomáha počať bábätko. Je založená na jednoduchých pravidelných cvikoch, ktoré uvoľňujú spazmy hladkej svaloviny vajcovodu.

Práve ženy, ktorým sa nedarí otehotnieť, takmer ihneď vyhľadávajú spôsob ako to riešiť cez hormóny či inú medikamentóznu liečbu, pričom veľakrát by stačilo pomôcť telu správnym fyziologickým cvičením.

Dôsledkom spoločenského spôsobu života náš pohybový aparát stráca svoju silu i funkcionalitu. Ruku na srdce, ako často si vyberiete schody pred výťahom?  Práve tieto svaly, ktoré nás držia vzpriamene, začnú ochabovať, vytvárať napätie a celkové fungovanie tela je narušené. Takéto ochabnutie môže mať na svedomí aj problémy s počatím. A práve preto existujú aj na Slovensku odborníci, ktorý prebrali cvičenie Ludmily Mojžišovej a pomáhajú ženám k prirodzenému otehotneniu. Jednou z odboru – fyzioterapeutkou je aj Karin Buday, ktorá nám poskytla krátky rozhovor o spomínanej metóde, jej kariére i ďalších témach z oblastí fyzioterapie.

Aké sú vaše skúsenosti s metódou L. Mojžišovej?

 Metóda L. Mojžišovej je metóda primárne zameraná na liečbu funkčnej sterility (neplodnosť na zaklade poruchy funkcie bližšie nešpecifiková neplodnosť) neskôr sa zistilo že okrem otehotnenia prináša priaznivé účinky aj na pohybový aparát a eliminovanie bolestivej menštruácie, bolestivého pohlavného styku bolestivej stolice a iné. Úspešnosť metódy je porovnateľná s umelým oplodnením a to 33%.

Ak sa žena rozhodne skúsiť túto metódu ako to prebieha?

Metóda pozostáva z odoberania anamnézy aspekčného a palpačného vyšetrenia. Na prvej návšteve sa pacientke určí presná diagnóza detailne sa vyšetrí a vykonanú sa konkrétne mobilizácie s inštrukciami cvičení, ktoré má doma vykonávať.

Druhá návšteva prebieha štandardne o mesiac, kde vykonávame okrem mobilizácii rebier a celej chrbtice aj uvoľnenie svalov panvového dna per rectum (cez konečník). Terapeut kontroluje správnosť vykonaných cvikov a pridá ďalšie.

Obdobne ako druhy mesiac to prebieha aj o mesiac neskôr.

Terapia sa vykonáva do 6. mesiaca.

Čo je splneným cieľom tejto terapie?

Cieľom terapie je náprava chybného držania tela a svalovej dysbalancie, uvoľnenie svalov panvového dna, ktorých spazmus zamedzuje priechodu vajíčka do vaječníka. V priebehu terapie pozorujeme výrazne zlepšenie menštruačného cyklu v zmysle bolesti a pravidelnosti a eliminovanie bolesti pohybového aparátu. No a tou najlepšou správou a dosiahnutou métou je prirodzené počatie a narodenie zdravého bábätka.

Táto terapie pozostáva z 3 druhov cvikov

• izometrické – posilňovacie cviky na spevnenie svalového korzetu. Ich účelom je, aby po vykonaní mobilizácie a odstránení blokád nedošlo v krátkej dobe k recidíve.
• uvoľňovacie a naťahovacie cvičenia – za účelom odstraňovania svalovej nerovnováhy (disbalancie)
• automobilizačné – tzv. samonapravovacie cviky, pomocou ktorých sa darí existujúce blokády niektorých segmentov chrbtice uvoľniť.

Karin, vy ste fyzioterapeutka a našich čitateľov by tiež určite zaujímalo, ako ste sa k tomuto povolaniu dostali? Inšpirovalo vás niečo? Ako dlho toto povolanie vykonávate?

Nakoľko som vyrastala v prírode na horárni, lebo môj ocino je horár mala som k prírode a prírodným vedám veľmi blízko. Od malička som chodievala do lesa na prechádzky a zbierala kosti po uhynutých zvieratách skúmala som, ktorá časť tela to bola a z akého zvieraťa pochádzala. Potom nastal čas rozhodnúť sa akým smerom by som sa mala uberať a nenapadol mi žiadny iný odbor, ktorý by mal uplatnenie len medicína. Prvý rok som na prijímacích skúškach na medicínu neuspela a celý čas som rozmýšľala či je to to pravé zameranie akým sa chcem uberať a potom zhodou náhod som sa dozvedela o tomto odbore a už som neváhala a bola som presvedčená o mojom životnom smerovaní, nakoľko medicína mi prišla príliš neosobná a ja som vyhľadávala blízky a dôverný vzťah s pacientom, čo mi fyzioterapia ponúka. Prijali ma na vysokú školu. Už počas školy som sa snažila rozširovať svoje obzory, zúčastňovala som sa rôznych kurzov a školení súvisiacich s pohybovým aparátom praxovala som v rôznych zariadeniach zaoberajúcich sa liečbou pohybového aparátu najviac obohacujúca prax pre mňa bola u telovýchovného lekára MUDr. Jána Baťalíka, kde som pochopila ako veľmi je dôležitý empatický prístup k pacientovi a získanie si jeho dôvery. Neskôr som pracovala s Mariánom Drinkom fyzioterapeutom Slovenskej futbalovej reprezentácie. Trénovala som plavcov, robila rôzne prednášky a školenia týkajúce sa liečby a prevencie vzniku ochorení pohybového aparátu. Pred tromi rokmi som dostala ponuku stať sa fyzioterapeutkou dievčenskej futbalovej reprezentácie. A po necelých troch rokoch som si zriadila vlastnú ambulanciu, ktorú rozširujem a snažím sa inovovať služby , ktoré v nej poskytujeme. Toto povolanie vykonávam približne 4 roky.

Čo všetko je náplňou práce fyzioterapeutky a čo máte na tejto práci najradšej?

Náplňou práce fyzioterapeutky je predovšetkým správna diagnostika pohybového aparátu odstránenie nesprávnych pohybových stereotypov, ako napríklad nesprávne návyky pri každodenných činnostiach (sed v práci/aute, zdvíhanie bremien, upratovanie,..) Diagnostika pozostáva z aspekčného vyšetrenia (vyšetrenie pohľadom) tú sledujeme celé telo nie len dané miesto, ktoré pacient popisuje ako problém, ale zameriavame sa predovšetkým na odstránenie príčiny vzniku ochorenia a nie len potláčania jej následkov druhá časť je palpačné vyšetrenie(vyšetrenie pohmatom), pri ktorom pohmatom vyšetríme možné prítomné blokády na tele a tretia časť je odobratie anamnézy a tu sa pýtame pacienta, kde pracuje, či sa venuje športu, kde kedy a ako ho konkrétne miesto bolí, čo tomu predchádzalo a pod. Na tejto práci mám najradšej, že má zmysel a ľuďom reálne pomáhate a sú za to naozaj vďační a nie je nič lepšie ako sadnúť si po práci a do auta a cestovať domov s tým pocitom zadosťučinenia.

S akými problémami sa najčastejšie stretávate ako fyzioterapeutka?

Najčastejšie sa v práci stretávam s diagnózami súvisiacimi s bolesťou driekovej chrbtice s vyžarovaním bolesti do dolnej končatiny , no čoraz častejšie pribúdajú pacienti s bolesťami krčnej chrbtice so súvisiacimi problémami vertiga (závrate), tinitus (šum v ušiach), migrény, tŕpnutie horných končatín. Správnou terapiou vieme tieto problémy výrazne obmedziť až odstrániť.

Aký vplyv má ľudská psychika na zdravie? Môže byť stres spúšťačom zdravotných problémov?

Čím ďalej tým viac pozorujem, že mentálne zdravie má výrazný vplyv na fyzické zdravie človeka. Preto je nevyhnutné, aby mal terapeut empatický prístup k pacientovi a priviedol ho do maximálnej pohody. Psychosomatika je obzvlášť potrebná pri liečbe funkčnej sterility, nakoľko neplodné ženy trpia zhoršenou psychikou. Stres ovplyvňuje sympatikus – vegetatívny nervový systém, ktorý má za následok zvýšený tonus teda napätie svalov. Výrazným „stresovým svalom„ je trapéz.

V čom pomáha fyzioterapia bežnému človeku a v čom profesionálnemu športovcovi?

Fyzioterapia teda liečba pohybom by mala byť súčasťou každodenného života každého z nás, nakoľko všetci vykonávame v práci alebo počas každodenných aktivít nesprávne stereotypy, ktoré by sme mali kompenzovať. Vynechávaním kompenzácie vznikajú svalové dysbalancie, na ktoré nadväzujú rôzne diagnózy pohybového aparátu, ktoré môžu spôsobiť iné závažnejšie diagnózy. Pre človeka je najprirodzenejší pohyb chôdza každý iný pohyb pokiaľ ho protipohyb nekompenzujeme spôsobuje svalovú dysbalanciu, profesionálni športovci by mali tráviť rovnaký čas trénovaním a kompenzovaním, aby zamedzili tvorbe svalových dysbalancií, ktorá spôsobuje rôzne zranenia.

Je fyzioterapia vhodná aj pre mužov aj pre ženy? Je nejaký rozdiel v cvikoch?

Fyzioterapia je vhodná pre každého, nakoľko jej cieľom je návrat k fyziologickému postaveniu chrbtice resp. celého tela , ktoré bolo pre nás prirodzené a následkom nesprávnych stereotypov sme ho stratili. Týka sa to detí, dospelých aj seniorov mužov aj žien.

V súčasnej dobe veľa ľudí vykonáva prácu z domu a s tým sa spája aj niekoľko hodinové sedenie za počítačom. Aký vplyv to má na zdravie človeka a čo by ste im odporučili, aby sa neskôr vyhli nepríjemným bolestiam?

Sedavé zamestnanie je veľkým nepriateľom zdravej chrbtice. Dochádza pri ňom k ochabovaniu hlbokého stabilizačného systému, svalov zadku medzi lopatkových svalov a na strane druhej dochádza k skráteniu prsných svalov a ohýbačov bedrového kĺbu. Na to aby sme predišli bolestiam, ktoré po dlhodobom sedení vznikajú musíme spomínané oslabené svaly posilňovať a skrátené naťahovať. Cesty sú rôzne, no ja odporúčam pacientom robiť aktivitu, ktorá ľudí napĺňa. Ak sú totiž cviky,  cviky, ktoré by pacienta nebavili je vysoko pravdepodobné, že ich po čase prestane robiť a pre nás je dôležitá pravidelnosť. Či už je to beh, bicyklovanie, joga…je podstatné, aby pacient vykonáva pohyb pravidelne minimálne 2x do týždňa. Ideálnym pohybom je chôdza spojená s úpravou pracovného prostredia (výška stola, vhodná výška stoličky), každých 20 min by mal človek zmeniť polohu (ísť sa napiť, na toaletu ,poprechádzať sa a iné), vhodné sú aj strečingové cviky zamerane na hore uvedené svaly vykonávajúce pomedzi dlhodobý sed.

Miška

Copywriterka telom aj dušou. Milujem písanie, cestovanie a všetky nové výzvy, v ktorých môžem využiť svoje kreatívne „ja“.