Známi cestovatelia prezradili: Čo najpodivnejši sme už ochutnali

Známi cestovatelia prezradili: Aké exotické jedlá sme už ochutnali

Opustiť každodennú rutinu je občas predstavou nás všetkých. Nie každý si však túto túžbu dokáže aj splniť. Vzdať sa doterajšieho života a vydať sa za dobrodružstvom, to chce veľa odvahy a odhodlania. Množstvo ťaživých myšlienok, ako napríklad strach zo straty zamestnania, obavy z rozlúčky s rodinou a najbližšími nás pripútali k domovu, a to aj napriek tomu, že tajne snívame o nových miestach, rozmanitých kultúrach alebo ochutnať exotické jedlá či zažiť nepredstavitľné.

Cestovateľské dvojice, ktoré sme v tomto článku oslovili (Baška a Dávid z dvojice HIPPIE PANDA COUPLE, Zuzana a EnricoTRAVEL HYSTERIA + Tina a MatejTWOVELERS) to vyriešili úplne ideálne. Vydali sa na cesty spolu. Majú po boku svoju polovičku, zdieľajú spoločne všetky zážitky a navzájom sa motivujú. Výnimkou v našom článku je MILAN z CESTUJEME_BEZMAPY, ktorý dokazuje to, že človek môže cestovať aj sám.

Všetci z oslovených sa zhodli na tom, že na zoznámenie sa s krajinou nestačí len dvojtýždňová dovolenka a cestovaniu je potrebné sa úplne odovzdať a vychutnávať si ho. O tom, čo na cestách zažili, by nám vedeli rozprávať celé hodiny, preto sme sa v rozhovore pre náš magazín zamerali predovšetkým na ich kulinárske zážitky a podivné potraviny, ktoré na potulkách svetom ochutnali.

Keďže sa v každej krajine zdržíte dlhšie ako bežní dovolenkári a snažíte sa ju detailne preskúmať, podarilo sa vám určite vyskúšať aj množstvo zaujímavých pokrmov, ktoré len tak v reštaurácii nenájdeme. Spomeniete si na tú najpodivnejšiu potravinu, ktorú ste počas svojich dobrodružstiev ochutnali?

HIPPIE PANDA COUPLE: „V Číne Baška ochutnala surový kravský žalúdok a Dávid skúsil slepačie chodidlá. To bolo poslednýkrát, čo sme jedli mäso. Bohužiaľ, keď sme neskôr na našich potulkách videli, v akých podmienkach držia miestni mäso, tak sme si povedali, že to nebudeme riskovať. V hlavnom meste Hanoj, vo Vietname, sme narazili na stánok, kde ponúkali varené psie mäso. Ako vieme, že bolo psie? Celý pes bol uvarený a tak vystavený. Odkrojili vám časť, ktorú ste chceli.

V Južnej Amerike sme, samozrejme, odmietli také lokálne špeciality ako grilované morské prasiatko alebo steak z lamy, či rôzne larvy. Asi najpodivnejšie, čo sme ochutnali, bolo ovocie z amazonskej džungle v Peru, kde sme strávili zopár dní. Mali sme možnosť si dať rôzne druhy kokosov, či šialene kyslé citrusové plody. Náš favorit bolo ovocie camu camu, čo je malá kyslá zelená bobuľka, ktorá obsahuje viac vitamínu C ako dve kilá pomarančov dokopy.“

TRAVEL HYSTERIA:V Kambodži nás oslovila organizácia sprostredkujúca aktivity, ktoré majú turistov zblížiť s domácimi a lokálnym spôsobom života. Vzali nás na miestny trh, kde nám poukazovali miestne plodiny a niekoľko ukážok streetfoodu. Súčasťou ochutnávok boli aj rôzne druhy hmyzu ako chrobáky, kobylky alebo larvy. Chvíľu sme sa premáhali, ale napokon to vôbec nebolo také strašné.

Vo Vietname sme sa prvýkrát stretli s durianom, čo je zvláštne ovocie, ktoré naozaj prenikavo páchne a tamojší obyvatelia ho milujú. V mnohých budovách a hoteloch nájdete ceduľky, ktoré vám vyslovene zakazujú priniesť si dovnútra durian. Ten smrad totižto už len ťažko vyvetráte. V Malajzii nám pri jednej príležitosti naservírovali šalát z medúzy, čo bola tiež zaujímavá skúsenosť.

Niektorí na to potrebujú až zoznam

TWOVELERS: „Rovnako, ako si robíme zoznam vecí, čo chceme vidieť máme aj zoznam vecí, čo a kde ochutnať. Vybrať najpodivnejšie je naozaj ťažké. Máme dvoch veľmi smradľavých favoritov a to švédsky Surströmming a ovocie durian. Zaujímavé je, že obe tieto jedlá je zakázané nosiť do lietadla, kvôli zápachu. Surströmming je fermentovaný sleď, v podstate ryba v pokročilom štádiu rozkladu. (Určite neodporúčame chytať holými rukami alebo otvárať v miestnosti toho zápachu sa nedá zbaviť aj viac dní alebo týždňov.) 

Ovocie durian, zas zapáchal ako zhnitá cibuľa, odpadky zmiešané s plesňovým syrom.  Nič čo by človek chcel vyskúšať a tá mazľavá konzistencia mu nepridávala na vábnosti. Počas konzumácie to nebolo to až také zlé, chutilo to trošku ako kvasnicová nátierka, no potom ten zápach v ústach ešte veľmi dlho pretrváva.

View this post on Instagram

Milujeme exotické ovocie ❤ ochutnávame všetko čo môžeme. Matej je naväčším maniakom na jedlo, ešte sa mi nestalo, že by nevedel ako sa volá napr. aj to najpodivnejšie ovocie na tržnici v čínskej štvrti v NY. Čo je toto? Je moja najčastejša otázka a on 98% pozná odpoveď. Ale aj tak nič nemá na ten náš odtrhnutý hrášok na záhrade, čerstvú rajčinu, ríbezle z kríku a čerešne na strome… už sa neviem dočkať. // We love exotic fruits ❤ we taste everything we can. Matej is a bigger foodlover, never happend to me that he didn't know the name even the strangest fruit at the market in the China town, NY. "What is this?" It is my most common question, and he knows 98% of the answers. But there is nothing better than peas in the garden, fresh tomato, currant and cherry from the tree … I can't wait for it 😍 . . . #twovelers #cestujemzivotomposvojom #foodlover #exoticfruit #fruit #ny #nyclife #newyork #chinatown #travelblogger #traveling #dnesletim #dnescestujem #cestujemeczsk #market #springishere #lovefood #foodies #dnesjem #inlovewithfood #tastetheworld #slovacivosvete

A post shared by TWOVELERS (@tina_twovelers) on

MILAN BEZ MAPY: Veľmi mi chutil napríklad durian, čo je ovocie z Juhovýchodnej Ázie. Okrem toho, ja zjem všetko, čo nezje mňa. Ochutnal som šváby, červy, múčne červy či škorpiónov a všetko mi chutilo. Trik spočíva v tom tento hlboko vysmažený hmyz poriadne nasoliť a ochutiť. Vždy mi to pripomína čipsy alebo pukance do kina, haha. Každopádne, ochutnal by som naozaj úplne všetko.

Milujem napríklad čierne vajce, ktorého príprava trvá niekoľko mesiacov. Ide o pekne prehnité klasické slepačie vajce, ktoré má čierne bielko a sivý žĺtok. Je to ozajstná delikatesa, ktorá mi pripomína niva syr. Na svoj cestovateľský blog BezMapy píšem pravidelne aj o jedle a pre zmenu, kubánska či kolumbijská kuchyňa mi vôbec nechutila. Ryža a fazuľa mi nepríde ako kreatívna kombinácia.“

Na svojich cestách ste vyskúšali naozaj veľa nezvyčajných jedál. Byť taký dlhý čas ďaleko od domova, pohybovať sa vo sfére iných kultúr a bežného jedálnička, na ktorý sme od narodenia zvyknutí je na jednej strane úžasné, no po dlhšom čase i náročné. Zacnelo sa vám v nejakej krajine za slovenskou kuchyňou?

HIPPIE PANDA COUPLE:V Ázii sa nám necnelo až tak za domácou stravou. Obidvaja milujeme aźijskú kuchyňu a na svoje sme si prišli v Japonsku, Thajsku, či na úžasnom Bali, ktoré je povestné svojími vegetariánskymi a vegánskymi pochúťkami. Jediné čo nám tam trochu chýbalo, bol náš tradičný domáci chlebík a zemiaky.

Kríza prišla až v Južnej Amerike, konkrétne na Kube. Cestovali sme na vlastnú päsť a mimo Havany bol niekedy problém nájsť niečo chutné. V reštauráciách pre domácich dostane obmedzenú ponuku, či už je to ryža s fazuľou, špagety s kečupom alebo žemľu so syrom. Kvôli režimu, ktorý vládne na Kube, nemáte veľa možností na výber. Ak si chcete pripraviť vlastné jedlo, tak jediné, čo nájdete v obchode, je jedna veľká konzerva paradajkového pretlaku, jedny syrové a druhé paprikové čipsy, jeden druh čokolády, či syra.

Ryby sú tou jedinou pochúťkou, ale to sa nedá jesť stále. Keďže sme obidvaja labužníci a radi si doprajeme dobré jedlo, tak na Kube sme trochu trpeli. Vtedy sme sa rozprávali, ako Baške chýbajú domáce tvarohové pirohy od babky a Dávidovi zas bryndzové halušky od otca.“

TRAVEL HYSTERIA:Slovenskú kuchyňu máme síce radi, ale naše typické jedlá si dávame len zriedka. Chvalabohu všade, kde sme sa ocitli, sme vždy narazili na výborné jedlo. Aj keď po niekoľkých mesiacoch v Ázii nám občas prišla chuť na dobrú pizzu.“

Tí, čo si potrpia na tradičnú slovenskú kuchyňu

TWOVELERS: „Určite najväčšiu túžbu po slovenskej kuchyni sme mali v Amerike. Ich jedálniček tvorí prevažne tzv. „junky food” –  fast food a veľa sladkého jedla. Mali sme pocit, že všetko je sladké. Na toto sme vôbec neboli zvyknutí a vtedy sme veru naozaj snívali o našom slovenskom chlebíku, rožkoch, kapustnici či rezňoch.“

MILAN BEZ MAPY: Za slovenskou kuchyňou sa mi cnie už z Čiech. Vážne. Čo sa týka slovenskej kuchyne, som hrozný patriot a neviem dopustiť na kvalitnú bryndzu, strapačky či cmar alebo pohár mlieka. Pamätám si, ako som v Sydney zašiel do slovenskej reštaurácie a dal si svoje najdrahšie bryndzové halušky v živote. Stáli asi 20 € a okolo bryndze prešli len sotva. Aj tak mi veľmi chutili, keďže som bol mimo Slovenska už takmer pol roka. Čokoľvek slovenské mi nesmierne chutí a som úplný závislý na syroch a kyslomliečnych výrobkoch. Keď raz budem veľký, budem si vyrábať vlastnú bryndzu. Tú viem jesť aj samotnú pri filme.“

A je to aj opačne? Chýbajú vám doma jedlá, ktoré ste si obľúbili na cestách? Viete si niektoré pripraviť?

HIPPIE PANDA COUPLE: „Ako sme už spomínali, sme obrovskí milovníci ázijskej kuchyne. Práve odtiaľ sme si priniesli aj mnoho receptov. Neodoláme vegetariánskemu vietnamskému Pho, čo je zeleninová polievka z tofu alebo thajskému Pad Thai, čo sú pražené ryžové nudle s tofu, vajíčkom a krevetkami v špecifickej omáčke. Okrem toho milujeme japonské udon rezence a sushi. Veríme, že sa časom zdokonalíme v príprave týchto ázijských jedál, ktoré budú tak dobré ako tie, ktoré sme ochutnali v Ázii.

TRAVEL HYSTERIA: „Ak by sme mali vybrať krajinu, kde nám chutilo najviac, bola by to zrejme Malajzia, aj vďaka svojej rozmanitosti. Spája totiž tri kulinársky významné kultúry: malajskú, čínsku a indickú. Z ciest sme si priniesli množstvo receptov a inšpirácie. V Nepále a Laose sme dokonca absolvovali aj hodiny varenia. Chceli sme totiž vedieť, ako sa pripravujú ich typické jedlá.

Do nášho jedálnička sme zaradili najmä ázijské polievky, indonézsku smaženú ryžu so zeleninou alebo nepálsky dal bhat, čo je zeleninové karí so šošovicovou polievkou, ryžou a smaženým špenátom. Veľa jedál sme prebrali aj z marockej kuchyne. Tento rok by sme radi zavítali do Južnej Ameriky a veríme, že nás miestne jedlá nesklamú.“

Keď je atmosféra viac ako jedlo

TWOVELERS: „V Kolumbii sme sa naučili pripravovať platanos, v Grécku zasa pitu, v Srbsku pljeskavicu. Väčšinou nerobíme ani jedno z týchto jedál, pretože nám k nim chýba tá atmosféra, ale ak je niekde možnosť znova to ochutnať, vieme z čoho vyberať a ako to má vyzerať.“

MILAN BEZ MAPY: „Z ciest si nenosím ani len magnetky, nie to ešte jedlo. Ak mi niečo niekde chutí, tak sa do tej krajiny v budúcnosti vrátim. Cestujem veľmi na ľahko a okrem plaviek a notebooku sa mi toho do príručnej batožiny už veľa nezmestí. S desiatimi kilami som najdlhšie cestoval pol roka.“

Za zaujímavé odpovede všetkým osloveným cestovateľom ďakujeme. Ak by ste mali záujem si o ich cestách prečítať viac, každý z nich má internetovú stránku, kde vedie svoj vlastný blog (Hippie Panda Couple a ich kanál na YouTube, Travel Hysteria a ich blog, Twovelers a ich blog, Milan Bez Mapy a jeho cestovateľský blog ). Nájsť ich môžete pod prezývkami, ktoré sme uvádzali v celom článku a určite sa vám podarí ich vyhľadať aj na sociálnych sieťach, kde pridávajú nádherné fotografie z ciest. Nemusíte závidieť, každý z nás má možnosť vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a vydať sa za svojimi snami. Možno práve títo mladí ľudia budú pre vás inšpiráciou.