Bilingválna výchova

Bilingvizmus (dvojjazyčnosť) vzniká vtedy, keď si dieťa prisvojí dva jazyky ako materské. Môže na to byť viacero dôvodov. Najčastejšie sa s týmto javom možno stretnúť v rodinách, kde rodičia hovoria odlišnými jazykmi. Druhou veľkou skupinou sú rodiny, ktoré žijú v komunitách hovoriacich iným jazykom.

Výhody bilingválnej výchovy

Hovorenie viacerými jazykmi má mnohé výhody. Napríklad cestovanie po svete s lepším pochopením miestnej kultúry, tolerancia k iným národnostiam. Existuje však aj významnejší benefit. Mozog sa zmení k lepšiemu, abstraktné myslenie a kreativita sú rozvinutejšie. Deti sú komunikačne zdatnejšie a ľahšie sa učia ďalší cudzí jazyk. V dospelosti sa vďaka svojej dvojjazyčnosti ľahšie uplatnia na trhu práce.

Nevýhody bilingválnej výchovy

Ako nevýhody bilingválnej výchovy sa najčastejšie uvádza nerovnomerné zvládnutie oboch jazykov a s tým spojené ťažkosti pri vzdelávaní v školských zariadeniach. Problémy s vývojom reči u detí, či už ide o fyzickú povahu alebo problémy s výslovnosťou, sa v prípade dvojjazyčných detí ťažšie riešia, pretože každý jazyk musí byť riešený individuálne.

Komplikovanejšími môžu byť niekedy aj vzájomné vzťahy bilingválnych a nebilingválnych detí. Ak dieťa zvláda jazyk komunity, v ktorej sa nachádza na nižšej úrovni ako jeho vrstovníci, môže byť vystavené posmeškom. Naopak, aj dvojjazyčné dieťa môže ostatných dráždiť predvádzaním jeho schopností hovoriť dvoma jazykmi.

Rodičia, ktorí bilingválne deti vychovávajú, sa často stretávajú s niekoľkými mýtmi o tom, aký vplyv môže mať dvojjazyčnosť na ich dieťa.

1. Mýtus:

Vystavovanie dojčiat a batoliat viacerým ako jednému jazyku môže spôsobiť jeho oneskorený vývoj reči.

Míľniky, ktoré dosahujú vo vývoji reči dvojjazyčné deti, sú rovnaké ako u detí, ktoré sa učia len jeden jazyk. V dvoch rokoch vie väčšina oboch typov detí používať dvojslovné spojenia, ako napríklad „moja lopta”, „vodu nie” a pod.

Dvojjazyčnému batoľaťu sa môže stávať, že použije slová z oboch jazykov, čo môže iným ľuďom spôsobiť ťažkosti pri porozumení dieťaťu. Nie je to však znak abnormálneho alebo oneskoreného vývoja.

2. Mýtus:

Učenie sa dvoch jazykov je pre dieťa mätúce.

Bilingválne deti z času na čas použijú slová z oboch jazykov vo vete, alebo si zamieňajú gramatické pravidlá. Je to prirodzená súčasť rozvíjania dvojjazyčných schopností a neznamená to, že dieťa je zmätené. Vo veku štyroch rokov je dieťa zvyčajné schopné odlíšiť jednotlivé jazykové systémy.

dieťa dvomi jazykmi

3. Mýtus:

Ak dieťa nehovorí rovnako plynulo oboma jazykmi, nie je skutočne dvojjazyčné.

To, ktorý jazyk je dominantný, sa môže časom meniť v závislosti od toho, ako často je používaný. Len to, že dieťa nie je rovnako dobré v oboch jazykoch neznamená, že nie je bilingválne. Pravidelné používanie a cvičenie verbálnej komunikácie spolu s písaním a čítaním pomôže deťom dlhodobo si upevniť aj druhý jazyk.

Ako teda vychovať dieťa hovoriace dvoma jazykmi?

V rodinách, kde každý z rodičov ovláda iný jazyk, je obľúbenou voľbou prístup, pri ktorom každý pri komunikácii s dieťaťom používa svoj rodný jazyk. Jazykovo zmiešané rodiny môžu uplatniť aj metódu, kedy výhradne doma používajú “jazyk menšiny” – jazyk, ktorý je v spoločnosti, kde žijú menej používaný.

V prípade, že sa rodina presťahuje do inej krajiny, v domácom prostredí jej členovia naďalej používajú svoj rodný jazyk. Mimo domova sa učia a používajú jazyk danej krajiny (deti sa učia v prostredí školy, priateľov a pod.). Ak presťahovanie rodiny neprichádza do úvahy, vyhľadávanými sa stávajú kurzy cudzích jazykov v zahraničí.

Mohlo by sa vám páčiť