Ako na nás vplývajú horúčavy?

Muž s kolesom na pláži, ktorému je veľmi horúco.

Leto je ročné obdobie plné pohody, relaxu, dovoleniek, ale aj extrémnych horúčav, ktoré majú na nás veľký vplyv. Obzvlášť po pandémii koronavírusu, kedy sme boli zvyknutí tráviť väčšinu času doma. Ak sa rozhodnete zo dňa na deň stráviť celý deň na slnku, môže to byť pre vaše telo obrovský šok. Ako sa teda prejavujú horúčavy, aký majú vplyv a  ako ich čo najlepšie zvládnuť bez zdravotných problémov? O tom sa dozviete viac v našom článku.

Muž s kolesom na pláži, ktorému je veľmi horúco.
Zdroj: www.pexels.com

Ako sa prejavuje pocit horúčavy?

Vysoké teploty sú pre ľudský organizmus veľmi nebezpečné. Pocit horúčavy je krátkodobý stav, kedy telo reaguje na vyššiu vonkajšiu teplotu alebo nadmernú fyzickú aktivitu. Nejde teda o prejav žiadnej choroby iba o reakciu ľudského tela na určité vplyvy. Ak je organizmus dlhodobo vystavený slnečnému žiareniu, dochádza k jeho prehriatiu a ochladzuje sa práve nadmerným výdajom tepla a potením. 

Klimatické zmeny nás vedia poriadne potrápiť a často dochádza ku kolapsom v dôsledku dehydratácie, straty soli a zlyhaniu telesnej rovnováhy organizmu. Prehriatie organizmu a dobre známy úpal postihuje najčastejšie deti a seniorov, u ktorých procesy ochladzovania nie sú dostatočne vyvinuté alebo pomaly vyhasínajú.

Žena, ktorej svieti do tváre slnko.
Zdroj: www.pexels.com

Ako rozpoznáme, že je organizmus prehriaty? Začína sa zvýšenou podráždenosťou a zmätenosťou, neskôr sa prejavuje slabosť organizmu, celková únava, vyčerpanie, intenzívna bolesť hlavy, svalov, mdloby a nutkanie na vracanie prípadne samotné zvracanie. V prípade tepelného úpalu, organizmus kolabuje a prejavuje sa náhlymi poruchami vedomia, chaotickým správaním a dezorientáciou v čase.

Vplyv horúčav na ľudské telo

Za vysoké teploty môžeme považovať teploty nad 33°C, ale u mnohých ľudí sa prejavujú zdravotné ťažkosti už pri 30°C. Počas horúčav v letnom období sa rýchlejšie vyčerpáme, dochádza nám energia a takéto teploty môžu mať veľmi výrazný vplyv aj na činnosť orgánov a to predovšetkým na činnosť srdca. Srdcový tep sa počas horúčav zvyšuje zo 60 úderov za minútu na 90 úderov za minútu a výkon srdca sa zvýši o približne 30%. K zaťažovaniu srdca môže prispievať rovnako aj nedostatok tekutín, ktorých príjem je počas letnej sezóny obzvlášť dôležitý.

pohár_voda_tvár_výraz_horúčavy_pitie
Zdroj: www.pexels.com

Horúčavy majú veľký vplyv aj na činnosť stredného mozgu, ktorý je citlivý na svetlo a zvyšuje produkciu stresových hormónov. Bežná spotreba kyslíka je 8 ml za minútu, no horúčavy ju zvyšujú na 10 ml za minútu. Vysoké teploty a horúčavy majú vplyv aj na spánok a to môže viesť až k spánkovej deprivácii. Pri vysokých teplotách sa nám vysušujú aj oči a prejavuje sa to nadmernou slzivosťou. Pokožka počas horúčav tiež veľmi trpí a potné žľazy môžu vylúčiť až 7 litrov potu denne. Vysoké teploty majú vplyv aj na pohyby žalúdočných stien pri trávení a spomaľujú trávenie až o 20%. Ak by sme to mali nejako zhrnúť, horúčavy sa prejavujú sa na celkovom stave organizmu.

Ako postupovať pri prehriatí alebo úpale? 

Prvá pomoc pri prehriatí organizmu alebo úpale je dôležitá a mali by ste ju vedieť aj vy. Postihnutú osobu treba preniesť do chladnejšieho prostredia a uložiť do ležiacej polohy. Začnite s chladením, potierajte pokožku vlažnou vodou, vložte vrecká s ľadom do uteráka a prikladajte ku krku. Postihnutú osobu môžete ovievať alebo prikryť vlhkou plachtou. Tejto osobe sa podáva nesladená a neprichutená voda po dúškoch. Zdravotné ťažkosti by sa mali zmierniť do 30 minút, ak nie, je potrebné vyhľadať lekára. V prípade zmätenosti a bezvedomia je potrebné zavolať záchrannú službu.

Ako sa chrániť pred horúčavami?

V strednej Európe sa každý rok zvyšujú teploty a mali by ste vedieť ako tieto horúčavy zvládnuť bez toho, aby ste ohrozili svoje zdravie. Tieto nasledujúce body by ste mali dodržiavať:

  • Pite dostatok tekutín už 24 hodín pred ohlásenými horúčavami.
  • Začnite hneď ráno po prebudení. Zvyknite si vypiť pohár vody nalačno ešte pred raňajkami.
  • Voľte radšej vlažné, ako studené nápoje, ktoré musí telo najprv zohriať.
  • Nezdržiavajte sa na priamom slnku.
  • Vetrajte len skoro ráno alebo neskôr večer a cez deň neotvárajte okná.
  • Skráťte varenie a pobyt v kuchyni.
  • Obmedzte alkohol a veľmi sýte jedlá.
  • Izolácia v domoch a bytoch nielenže znižuje únik tepla v zime, ale pomáha udržiavať stálu teplotu aj počas horúčav. 
  • Obliekajte si ľahký vzdušný odev svetlých farieb. Pred teplom nechráni nahota, ale skôr vrstva vzduchu pod odevom.
  • Krátke sprchovanie vo vlažnej vode aj 2 – 3 krát denne pomôže udržiavať tepelnú rovnováhu.
  • Pri telesnej námahe a cvičení nezabúdajte na zvýšený prívod tekutín (napr. hypotonické minerálne vody – označenie na etikete).
  • Monitorujte si straty hmotnosti pred cvičením a po ňom. Strata viac ako 7 % telesnej hmotnosti znamená závažnú dehydratáciu. Strata 5 – 6 % napovedá o strednej strate tekutín. 2 – 3 % dole z hmotnosti prezrádzajú ľahkú stratu tekutín.